Ak chcete mať silné a zdravé paradajky bez chemických hnojív, jednoducho vložte zväzok čerstvej žihľavy na dno výsadbovej jamy pri sadení sadeníc. Tento prírodný trik zabezpečí pomalé uvoľňovanie živín na celú sezónu.
Po rokoch experimentovania s rôznymi hnojivami som prišiel na to, že najlepší výsledok pre paradajky dáva obyčajná žihľava. Väčšina záhradníkov ju považuje za burinu, ale v skutočnosti je to pokladnica dusíka, draslíka, železa a kremíka. Keď ju použijete pri výsadbe, sadenice sa okamžite „chytia“ a začnú rásť míľovými krokmi.
Kľúčom je správny čas zberu. Žihľavu treba zbierať pred kvitnutím, keď sú jej stonky šťavnaté a tmavozelené. V tejto fáze obsahuje maximum živín. Sušená žihľava stratí väčšiu časť svojej sily, preto ju používam výhradne čerstvú.
| Spôsob hnojenia | Hlavná výhoda | Nevýhoda |
| Žihľava v jame | Dlhodobé, pomalé uvoľňovanie živín | Vyžaduje plánovanie pri výsadbe |
| Prípravok z žihľavy (zákvas) | Rýchly účinok, možnosť použitia počas sezóny | Vyžaduje čas na prípravu (kvasenie) |
| Komerčné dusíkaté hnojivo | Okamžitá dostupnosť | Riziko prehnojenia, krátkodobý účinok |
Technika je neuveriteľne jednoduchá. Pri príprave jamy na sadenice paradajok postupujte takto:
– Vykopte jamu o niečo hlbšiu, než je bežné.
– Na dno položte poriadny zväzok čerstvých stonkov žihľavy (asi tak dlan plnú).
– Zasypte tenkou vrstvou zeme, aby korene sadenice neprišli priamo do kontaktu so žihľavou.
– Vložte sadenicu a jamku zasypte zeminou ako obvykle.
Počas sezóny sa žihľava začne pomaly rozkladať. Korene paradajky k nej prirastú práve vtedy, keď budú potrebovať výživu. Tento proces je úplne prirodzený – rastlina dostáva presne to, čo potrebuje, a v správnom čase. Nikdy som pri tomto spôsobe nezaznamenal prehnojenie alebo popálenie koreňov, čo sa pri tekutých hnojivách stáva často.
Autorov tip: Okrem výživy má táto metóda ďalšiu obrovskú výhodu – vôňa žihľavy pri rozklade prirodzene odpudzuje škodcov, najmä chrobáka zemiakového. Moje paradajky sú tak odolnejšie a ja nemusím toľko krát aplikovať postreky.
Ak ste už sadenice vysadili bez žihľavy, nevadí. Môžete pripraviť zákvas. Naplňte plastovú sud alebo vedro do 2/3 čerstvou žihľavou, doliate vodou (ideálne dažďovou) a necháte 10-14 dní kvásiť na teplom mieste. Potom koncentrát naředíte vodou v pomere 1:10 a používate ako zálievku raz za 2 týždne.
| Živina v žihľave | Účinok na paradajky |
| Dusík (N) | Podporuje rast stonkov a listov, sýtozelené sfarbenie |
| Draslík (K) | Zlepšuje kvitnutie, tvorbu plodov a ich chuť |
| Kremík (Si) | Spevňuje bunkové steny, zvyšuje odolnosť voči chorobám |
| Železo (Fe) | Podieľa sa na tvorbe chlorofylu, predchádza chloróze |
Výsledok? Paradajkové kríky sú silné, stonky hrubé a odolné, listy majú bohatú zelenú farbu bez žltých škvŕn. Plodov je viac a majú výraznejšiu, sladšiu chuť. Tento spôsob používam už niekoľko rokov a moja úroda je vždy stabilne vysoká, aj keď počasie nie je ideálne. Je to efektívny, ekologický a hlavne zadarmo spôsob, ako dopriať svojej zelenine to najlepšie.
Často kladené otázky
Môžem použiť aj iné buriny, napríklad púpavu alebo lebedu?
Nie, žihľava je výnimočná vysokým obsahom dusíka a kremíka. Väčšina iných burín takéto vlastnosti nemá.Nespôsobí rozkladajúca sa žihľava v jame hnilobu koreňov?
Nie, ak ju prekryjete vrstvou zeme. Rozklad je pomalý a teplota v koreňovej zóne je bezpečná.Koľko žihľavy mám dať do jednej jamy?
Stačí približne jedna dobre napchatá hrst (100-150 gramov). Príliš veľké množstvo nie je potrebné.Funguje to aj na inú zeleninu, napríklad na papriky alebo uhorky?
Áno, táto metóda je výborná pre všetky ťažkoživce – paradajky, papriky, uhorky i baklažány.Musím potom paradajky ešte niečím prihnojovať?
Pri dostatočnom množstve žihľavy v jame zvyčajne nie. V druhej polovici leta môžete pridať popol ako zdroj draslíka.Čo ak nemám po ruke čerstvú žihľavu pri výsadbe?
Môžete použiť techniku zákvasu a neskôr poliavať alebo žihľavu jednoducho zapracovať do pôdy v okolí už zasadených kríkov.Prečo je dôležité zbierať žihľavu pred kvitnutím?
Po odkvitnutí sa živiny presúvajú do tvorby semien a bylina stráca svoju hnojivovú hodnotu.
